Poznám v Bratislave j̶e̶d̶e̶n̶ podnik. Má pekný a útulný interiér, ponúka super veci, je veľmi fajn. Vlastne priznávam, poznám ho iba z rozprávania. Nikdy som v ňom nebol, vedú doň dva nezmyselné schody. Vždy čakám ostatných pri tabuľke, na ktorej je silueta psa a pod ňou napísané: „Ďakujeme, že čakáš vonku.“
Tak tam čakám s tými psami.
Je nebezpečné, ako často vníma verejnosť akúkoľvek informáciu od zdravotne znevýhodneného, akoby bola od najväčšieho odborníka z fachu. Akoby ho vozík, alebo barly automaticky predurčovali a oprávňovali k tomu, aby bol znalcom zákonov, kompenzačných pomôcok, bezbariérovosti (a to sa deje naozaj často), psychológie, alebo že je dobrým človekom. Pod rúškom tejto nálepky sa neznalí obracajú na kohokoľvek z nás, bez overenia, kto sa čomu naozaj rozumie. Stačí im ten status „vozičkára”, také to „posvätenie vozíkom“. Bežne natrafia na človeka, ktorý sa v tejto roli cíti, no nemal by. Pozn.: Dunningov-Krugerov efekt je u mňa samostatná kapitola. Potom na to doplácame na všetkých frontoch. Prínos je totiž iba z danej bubliny, veľakrát kontraproduktívny, ba aj sebecký. Ak by totiž toto fungovalo, potom by musel byť pacient, ktorého operujú na slepé črevo, zákonite odborníkom na chirurgiu. A to nie je pravda.
Ľudmila to napísala geniálne predomnou: Aby dieťa dostalo napríklad rehabilitačný pobyt, musí vyzbierať asi štyri tony plastových vrchnáčikov. Štyri tony! To je 1,6 milióna minerálok = logistika, čas, priestory, energia… Ak spomenieme ekologicky dopad (kt. je mizivý i v porovnaní s druhou časťou PET fľaše), tak žobranie a neefektívne plátanie niečoho čo ma fungovať inak, rozhodne nepridáva k dôstojnosti zdravotne postihnutých. Tento mýtus je však tak silný, že sa ťažko argumentuje pri fotke „Chorého Filipka“*. Iba zmenou pohľadu sa vec vyrieši. Prestaňme podporovať chorý výmysel a ponižovať naše zdravotné postihnutie.
…štyri tony!
* vymyslené meno
Pozri tiež:
– https://www.pnky.sk/novinky/blog-ludmily-kolesarovej-pan-kostka-a-plastove-vrchnaciky/
– https://domaci.ihned.cz/c1-65808670-kritici-sbirani-vicek-deti-spolu-soutezi-lahve-se-kupuji-zbytecne-prima-pomoc-je-lepsi
– https://nazory.ihned.cz/komentare/c1-65809960-doporucovat-detem-sbirani-vicek-je-zlocin-na-jejich-financni-a-socialni-gramotnosti
– https://www.cas.sk/clanok/1014356/po-slovensku-rastu-obrovske-kovove-nadoby-srdcia-plne-vrchnakov-pomahaju-chorym-detom/
Ako aktívny vozičkár a aktivista v podstate vždy skončí moja snaha / alebo snaha teamu / projektu na bode, že nás vlastne zbrzdia nezmyselné zákony. Nie, nie je to výber pomôcok, nedostatok financii na kúpu pomôcky, samotné zlé prevedenie bezbariérovosti …ale zlé zákony, legislatíva, šikana úradov. A to treba v prvom rade zmeniť, inak sa nikam nedostaneme.
